BIGtheme.net http://bigtheme.net/ecommerce/opencart OpenCart Templates

Veterná energia

Vietor a veterná energia

Veterná energia patrí v súčasnej dobe medzi najatraktívnejšie alternatívne zdroje energie vôbec. Dôvodom je fakt, že vietor je prítomný na celom svete a je zadarmo. Okrem toho je jeho premena na elektrickú energiu oveľa ekologickejšia než využívanie tradičných fosílnych palív. Dôvodom je najmä nižšia produkcia skleníkových plynov.

Ako vlastne vietor vzniká? Príčinou je fakt, že naša planéta je slnečným žiarením zohrievaná nerovnomerne. Pri tomto zohrievaní vzniká prúdenie vzduchu okolo Zeme. Napriek tomu, že sa na veternú energiu premieňa iba 1 až 2% slnečnej energie, vyžarovanej k Zemi, je tento zdroj veľmi dobre využiteľný.
 
 

Veterné elektrárne vo svete a na Slovensku

Krajiny západnej Európy zaznamenávajú naozajstný boom výstavby veterných elektrární. Medzi absolútne veľmoci výroby tohto alternatívneho zdroja energie patrí Čína, Nemecko, USA, India, Španielsko, Dánsko či Veľká Británia. Treba však poznamenať, že Európska únia je v tejto téme pomerne optimistická a intenzívne pracuje na napĺňaní veľkého strategického cieľa - do roku 2020 zabezpečiť až 21% podiel výroby elektrickej energie obnoviteľnými zdrojmi energie. Výstavba elektrární samozrejme závisí najmä na sile a rýchlosti vetra v konkrétnej oblasti, EÚ však predpokladá, že vykrytie spotreby energie všetkých členských krajín budovaním veterných elektrární na dne mora je len otázkou času.

Na Slovensku sa potenciál výroby energie z vetra doposiaľ nevyužíva v takej miere, akej by bolo možné. A to napriek tomu, že zo záväzku voči EÚ vyplýva, že do roku 2020 by malo byť Slovensko schopné využívaním alternatívnym zdrojom energie zabezpečiť produkciu aspoň 14% elektrickej energie. Vietor na Slovensku nemá až taký potenciál ako vo vyššie vymenovaných krajinách. Najvýhodnejšie podmienky na stavbu veterných mlynov nájdeme v Podunajskej nížine a v horských oblastiach. Naša krajina je z tohto hľadiska ponímaná ako priemerne veterná.

Prvá veterná elektráreň bola na území našej krajiny spustená až v roku 2003. Nachádza sa v obci Cerová a jej výkon je 2,6MW. Okrem toho môžete veterné turbíny pozorovať aj na Kysuciach a Myjave. Údaje z roku 2014 hovoria o tom, že celkový výkon týchto troch veterných parkov je približne 5,1 MW, čo nás zaraďuje na posledné miesto v rebríčku členských štátov Európskej únie.

 

Princíp fungovania a základné delenie

Za výrobou elektrickej energie využitím veternej energie netreba hľadať žiadnu vedu. Každá veterná turbína sa skladá z listov rotora, rotora, generátora, prevodov, regulačných zariadení a potrebnej elektroniky. Princíp fungovania veľmi jednoduchý - mechanická energia, ktorá vzniká roztočením listov rotora turbíny sa vďaka generátoru mení na elektrickú energiu.

Najčastejšie sa môžeme stretnút s turbínami, ktoré majú tri listy. Ide o ideálny počet, nakoľko rotor s troma lopatkami produkuje počas zachytávania vetru menej hluku. Nakoľko musia byť listy nielen pružné ale i pevné, najčastejšie sa vyrábajú z plastických materiálov. Čo sa týka rotora, ten môže fungovať cez prevody, čím sa zvyšuje využitie energie vetra na vyšších otáčkach generátora. V súčasnosti však nie je nič nezvyčajné, keď sa využívajú bezprevodové systémy. Odpadá starostlivosť o prevody a náklady na prevádzku veternej elektrárne sa znižujú.

Veterné elektrárne delíme podľa veľkosti rotora aerodynamickej vrtule turbíny na:

- malé veterné elektrárne - priemer rotora turbíny do 16 m s výkonom do 60 kW

       - stredné veterné elektrárne - priemer rotora turbíny najviac 45 m s výkonom 60 až 750 kW

       - veľké veterné elektrárne - priemer rotora turbíny do 128 m s výkonom 1500 až 3000 kW

Existujú však aj veľmi veľké elektrárne s výkonom 5 - 6 MW s priemerom rotoru turbíny až 126 m. Výška stožiarov pri týchto prototypoch elektrární sa pohybuje na úrovni od 126 do 135 m. Vo všeobecnosti platí, že čím vyššia “veža”, tým lepšie. So zvyšujúcou sa vzdialenosťou od zeme totiž rastie aj rýchlosť vetra.

Veterné turbíny môžeme deliť aj podľa polohy osi rotora na turbíny s vertikálnou alebo horizontálnou osou. V súčasnej dobe sa preferuje využívanie prvého typu, nakoľko je tento druh turbíny tichší a dokáže fungovať aj pri nižšej intenzite vetra.


 

Výhody a nevýhody veterných elektrární

Výroba tohto ekologického zdroja elektrickej energie so sebou prináša hneď niekoľko výhod. Okrem toho, že turbína počas svojej prevádzky neprodukuje akékoľvek emisie a odpady, nulové sú aj náklady na produkciu veternej energie. Samozrejme iba v prípade, že sú veterné turbíny patrične udržiavané. Pri malých zdrojoch je ich obsluha veľmi jednoduchá, veľké elektrárne a veterné parky si už vyžadujú viac odbornej pozornosti.

Na fungovanie domácej veternej elektrárne nepotrebujete žiadne dodatočné palivo, postačí vám jediný nevyčerpateľný zdroj, ktorý máte navyše aj zadarmo - vietor. Neporovnateľná je aj rýchlosť výstavby veternej elektrárne, ktorá sa udáva v mesiacoch a nie v rokoch, ako sme zvyknutí pri realizáciách elektrární ostatných typov. Pozitívom je aj pomerne dlhá životnosť turbín: 20 až 25 rokov, čo predstavuje približne 120 tisíc hodín fungovania.

Nevýhody tohto riešenia sú pomerne zjavné. Vaša domáca veterná turbína bude, rovnako ako všetky ostatné, priamo závislá od rýchlosti vetra. Pri nízkej rýchlosti bude podávať nižší výkon, ak vietor fúkať prestane, produkcia elektrickej energie sa zastaví úplne. Snáď najstabilnejšie veterné prúdy nájdeme priamo v mori, čo vysvetľuje prečo sa pozornosť EÚ sústreďuje práve tam.

Rátať treba aj s obmedzením maximálnej rýchlosti vetra. Veterné turbíny môžu fungovať pri maximálnej rýchlosti 26 m/s (94 km/h). V prípade silného vetra dôjde z bezpečnostných dôvodov k automatickému odstaveniu systému, pričom listy rotora sa poskladajú tak, aby sa na ne minimalizoval záber vetra. To znamená, že sa zastaví aj produkcia elektrickej energie.

Spomenúť treba aj vplyv veterných mlynov na vtáctvo a flóru. Nakoľko tento prvok narušuje okrem estetického rázu krajiny aj prirodzené životné prostredie vtáctva či netopierov. Časté sú zrážky s vežou či listami rotora, ovplyvnené je i hniezdenie a prirodzená migrácia vtáctva. V minulosti boli medializované aj prípady zasiahnutia automobilov veľkými kusmi ľadu, odpojenými z namrznutého listu veternej turbíny. Výstavba väčších veterných parkov býva preto predmetom procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

       Chcete si zrealizovať vlastnú domácu veternú elektráreň? Kontaktujte nás a my Vám pomôžeme!

Chcete vedieť viac?

Napíšte na yliosgb@yliosgb.sk prípadne volajte +421/ 944 684 494